Idete na fotenie so strachom, že Vaše dieťa bude nezvládnuteľné? Myslíte si, že sa nebudú vedieť tváriť, pózovať, prípadne sa obávate, že budú plakať a preto sa radšej ani nejdete dať nafotiť? V nasledujúcom článku Vám zosumarizujem aké môžu byť príčiny toho, ak sa detičky na fotení nesprávajú ukážkovo a ako napriek tomu získať nádherné rodinné fotografie po akých túžite.
Prehnaná príprava
Existujú aj rodičia, ktorí sa snažia dieťatko na fotenie pripraviť v štýle že s nimi nacvičujú úsmevy a podobne. Každý, kto sa dlhodobo venuje fotografovaniu detí vie, že krčovitý úsmev, ktorý deti na povel vykúzlia nevyzerá prirodzene a navyše je potom ťažké sa ho zbaviť. Pri každom nasmerovaní objektívu sa totiž dieťatko znova umelo zacerí a potom je už ťažké mu vysvetliť, aby sa neusmievalo – čo v danom okamihu nedáva zmysel, alebo aby sa usmialo prirodzene, pretože nevie, čo je umelý a čo prirodzený úsmev. Vtedy je potrebné, aby sa fotografka s dieťatkom začala rozprávať, pýtať sa ho otázky, alebo mu niečo ukazovať a čakať na ten správny moment, kedy sa úsmev dostaví samovoľne a vtedy rýchlo cvakať, prípadne počkať, kedy dieťatko niečo zaujme pri interakcii s okolitým svetom alebo rodičmi. Podobne to platí aj s pózami. Suma sumárum, nemusíte doma nacvičovať žiadne úsmevy ani pózy, uľahčíte tým deťom fotenie a na výsledných fotografiách nájdete výlučne prirodzené úsmevy a pózy idúce od srdca.
Prehnané usmerňovanie
Akonáhle sa začne spoločné rodinné fotenie, môžete ako rodičia trošku vypnúť. Užite si tie chvíle voľna a príjemného pobytu v prírode a nechajte fotografku, aby dosiahnutie správneho pózovania bežalo v jej réžii. Vyhnite sa tomu, aby ste dieťa neustále napomínali štýlom „Tam sa pozeraj“, „Postav sa normálne“, „Tvár sa normálne“ a pod. Takáto kritika a komandovanie pred cudzou osobou (fotografkou) môže dieťaťu ublížiť a spôsobiť, že sa nebude chcieť fotiť a nebude sa rado fotiť ani v budúcnosti. Zbavte sa ako rodič strachu z toho, čo si o Vás pomyslia, že sa Vaše dieťa nevie „správať normálne“ v bežných situáciách. Rodinní fotografi sú zvyknutí na prácu s deťmi, vedia si poradiť so širokou škálou situácií a nie sú tam, aby súdili Vás ani Vašu výchovu, ale na to, aby svojím kreatívnym nadšením vytvárali pre Vás tie najhodnotnejšie spomienky. Ponechajte pózovanie na fotografku, ktoré je súčasťou jej práce a uvidíte, že výsledkom budú krásne fotky, pri ktorých, keď sa na pozriete budete mať aj krásne spomienky na rodinné fotenie plné Vašej rodičovskej pohody.
Nedostatočná príprava
Ak dieťa ide do neznáma, môže pociťovať strach. Načrtnite mu preto aspoň približne, ako bude fotenie prebiehať a do akej lokality idete. Chápem, že niekedy ani samotný rodič nevie, čo sa počas fotenia bude diať a vyžaruje aj sám neistoty, ktoré dieťa môže jednoducho „nasať“. Dajte sa do pohody a na fotenie sa tešte spolu s partnerom, budú sa tešiť aj deti. Mojim klientom odporúčam, aby deťom povedali, že sa pôjde na prechádzku do prírody a popritom sa všetci budeme fotiť.
Pohrozenie autoritou
Ak dobre poznáte vlastné deti, určite viete, aký strach alebo rešpekt majú v súvislosti s autoritami. Sú deti, ktoré s prehľadom zvládnu aj návštevu u zubára, no sú aj vysoko citlivé deti, ktorých by výraz „bude nás fotiť pani fotografka“ mohol zneistiť. Nerozprávajte preto o fotografke ako externej osobe, ale ako o Vašej známej. Ak si myslíte, že Vaše deti sú vysoko citlivé na zachovávanie osobnej integrity, povedzte im, že ich nafotí Vaša kamarátka Tyella, s ktorou pôjdete všetci na výlet a podobne.
Zlá skúsenosť z minulosti
Niektoré moje kolegyne fotografky už zažili aj zlú skúsenosť v tom zmysle, že sa im bábätká rozplakali zakaždým, čo na nich namierili fotoaparátom. Netreba podceňovať to, čo dieťa v minulosti zažilo. Plačlivé reakcie na objektív môžu mať pôvod napr. v nepríjemných zážitkoch z pôrodu, alebo ak sa v útlom veku museli podrobiť invazívnym vyšetreniam, najmä ak boli použité prístroje, ktoré im fotoaparát môže pripomínať. Určite to treba vziať do úvahy a ak deti počas fotenia plačú nezačať stresovať, ale dopriať im to, čo potrebujú – hrejivú náruč a pochopenie. Ak sa príde na to, čo môže byť dôvodom pre ich reakcie, šikovná rodinná fotografka môže napr. využiť možnosť tichej závierky, kedy fotoaparát nevydáva zvuk cvakania, alebo aj živého náhľadu, kedy je pomocou displeja možnosť fotiť z iného miesta, napr. od pása a podobne, čo už na dieťatko nemusí pôsobiť tak stresujúco.
„Vlastná“ hlava
Niektoré deti sú natoľko zahĺbené do svojho sveta a sústredia sa tak mocne na aktivitu, ktorú vykonávajú v danom okamžiku, že prakticky nie je možné ich z tohto plynutia vyrušiť a fotenie alebo uspokojenie požiadaviek rodičov je pre nich skrátka na rebríčku priorít niekde úplne na najnižších priečkach. Vtedy som ako fotografka veľmi vďačná tomu, že sa venujem lifestylovému štýlu fotenia, kedy sa zachytávajú akoby autentické momenty v pohybe a to, že dieťatko sa nemusí pozerať do objektívu a nepózuje v štandardnom zmysle slova absolútne nevadí a môžem využiť svoje schopnosti „zakrádača“ na to, aby som v nerušenom okamihu zachytila tú najhlbšiu esenciu daného dieťatka.
Fotenie prebieha v ateliéri
Z rozprávaní vo fotografických kuloároch viem, že nie je jednoduché fotiť deti vo veku od 1-5 rokov vo fotografickom štúdiu alebo ateliéri – teda limitovanom priestore. Fotograf má pripravenú scénu, nastavené svetlá, ktoré sú nasmerované na určité miesto a fotografovaný subjekt 😊 ešte neprejavuje dostatočnú ochotu na tomto mieste zotrvať a nasledovať inštrukcie, či už fotografky, alebo rodiča. Deťom môže byť pridlho, môže ich niečo v priestore zaujať – a že toho v ateliéri býva mnoho, čo potrebujú preskúmať a preto odídu zo scény a fotenie sa tak môže zvrhnúť buď na okrikovanie dieťaťa, alebo zúfalú snahu fotografa odfotiť aspoň niečo použiteľné, čo by neskôr mohlo v editačnom programe pozliepať dohromady, aby to vyzeralo, že sa prišla nafotiť šťastná, spokojná a dokonalá rodinka. Ak máte tú možnosť a deti sú v kritickom veku, zvoľte radšej fotenie v prírode, nech už je akékoľvek ročné obdobie a to, že deti nebude nič obmedzovať a budú sa môcť v prírode slobodne hýbať v nich určite nespôsobí blok, že sa nebudú radi fotiť.
Stres pred odchodom
A v neposlednom rade je azda najčastejším dôvodom rozmrzelých detí, ktoré sa nechcú fotiť hektická príprava pred fotením vyústená do škriepok medzi rodičmi, deťmi alebo medzi rodičmi a deťmi. Ako fotografka si uvedomujem, že nie je najjednoduchšie vychystať celú rodinu na rodinné fotenie. Nerobme si ilúzie, niekedy je ťažké dostať sa von s dieťaťom čo i len na ihrisko. Ak sa k tomu pripojí nutnosť dostaviť sa na presne stanovený čas, mať všetko potrebné so sebou, byť dobre vyspinkaný, dostatočne napapaný a hlavne nezašpinený od blata, jedla, mlieka… Rodičia by boli tiež radi pekne upravení, nespotení, v čistom vyžehlenom oblečení. 😊 Tákže, ako už určite viete, vnútorná potreba mať všetko z vyššie uvedeného do bodky splnené môže vytvoriť krásnu kôpku stresu. A samozrejme, tá stresová atmosféra sa potom môže preniesť aj na deti, či už podvedome, alebo tým, ako s deťmi vo vypätých situáciách komunikujeme. Snažte sa preto na fotenie dobre pripraviť. Ak by ste nevedeli, ako na to, pripravila som pre Vás samostatný článok na mojom blogu, ako sa bez stresu pripraviť na rodinné fotenie.
Prečo sa niektoré deti neradi fotia