Už ako malé dievčatko som si na exkurziu do múzea zobrala foťák, vtedy ešte na film, a po každej fotke som fotoaparát otvorila, aby som sa pozrela, či sa mi fotka vydarila – poradila mi to spolužiačka. Tie fotky by som si teraz rada pozrela :). Po strednej škole som si takmer podala prihlášku na fotografiu. Nakoniec sa však moje štúdium aj práca uberali úplne iným smerom. Fotografia sa mi však vždy z rôznych strán pripomínala. Najviac azda v ďalekom zahraničí, keď som bola pripravená začať sa venovať foteniu aj viac ako len môjmu koníčku, no až po materskej dovolenke prišlo plné uvedomenie a presvedčenie, že fotografia je to, čo ma napĺňa, prináša mi radosť a že ju mám robiť ako profesiu. Som vďačná, že som sa mohla vydať touto cestou. Zbožňujem, keď môžem zachytiť portréty, ktoré Vás vystihujú a na ktorých ste spokojní s vlastnými prirodzenými výrazmi.